Núdzová vakcinácia proti SLAK, ale nie plošná vakcinácia

V osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bola na žiadosť komisárov vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) vypracovaná analýza, ktorá mala za cieľ porovnať dva varianty boja proti slintačke a krívačke (SLAK) :

• vakcinačná stratégia
• bezvakcinačná stratégia (tzv. bezvakcinačná politika).

Politika

Bezvakcinačná politika bola založená na princípe veľmi dôslednej kontroly importu a exportu zvierat a živočíšnych produktov, úplného zákazu očkovania (aj v prípade vzniku ohniska) a ďalej na razantných opatreniach v prípade prepuknutia choroby a jej eradikácie metódou stamping-out (t.j. usmrtenie všetkých vnímavých zvierat v ohnisku a v jeho tesnej blízkosti).

Dôvody

Zavedenie bezvakcinačnej politiky bolo podporené niekoľkými argumentmi. V prvom rade bolo územie EHS v roku 1989 už 10 rokov bez výskytu SLAK. Okrem toho z celkového počtu primárnych ohnísk potvrdených v Európe v rokoch 1977 – 1987 plných 13 vzniklo buď na základe úniku vírusu FMDV z laboratória alebo použitím očkovacích látok s nedostatočne inaktivovaným vírusom (tj. ohnisko vzniklo priamo v dôsledku vakcinácie). 

Pri rozhodovaní hralo dôležitú úlohu aj ekonomické hľadisko. Podľa prognostických odhadov odborníkov sa v horizonte 10 rokov predpokladalo v rámci bezvakcinačnej politiky prepuknutie 13 primárnych ohnísk, v najhoršom prípade až 1 963 ohnísk SLAK v tedajšej EHS. Likvidácia týchto ohnísk by vyšla v prepočte na 0,36 milióna, maximálne až na 955 miliónov eur. Oproti tomu v prípade plošnej vakcinácie v celej EU, by náklady na výrobu vakcíny v prepočte dosiahli 1,135 miliardy eur. 

Obmedzenia

Plošné očkovanie navyše obmedzuje obchod (export zvierat a živočíšnych produktov) s krajinami, ktoré sú bez SLAK a nevakcinujú. Finančné straty v tomto prípade môžu dosahovať až 1,3 bilióna libier ročne.

Ďalšou dôležitou skutočnosťou je neexistencia jednej univerzálnej vakcíny, ktorá by chránila pred všetkými kmeňmi vírusu slintačky a krívačky. Z epidemiologického hľadiska je významný aj fakt, že pri infekcii očkovaných zvierat vysokou dávkou vírusu môže dochádzať pri značnej časti jedincov k vírusonosičstvu a permanentnému vylučovaniu vírusu do prostredia. 

Zákaz

Z vyššie menovaných dôvodov sa preto upustilo od očkovania hospodárskych zvierat v EÚ a bezvakcinačná politika bola následne zakomponovaná do Rozhodnutia komisie č. 90/423/EC z 24. júna 1990, v ktorej bol stanovený termín 1. januára 1992 ako dátum úplného zákazu vakcinácie proti slintačke a krívačke. Toto uznesenie akceptovali a prijali za svoje tiež všetky vtedy ešte nečlenské európske krajiny vrátane Slovenska.

V súčasnej dobe opatrenia pri podozrení a pri výskyte slintačky a krívačky upravuje Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/687 zo 17. decembra 2019, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429, pokiaľ ide o pravidlá prevencie a kontroly určitých chorôb zo zoznamu.

Podľa aktuálnej legislatívy je potrebné po úradnom potvrdení výskytu ohniska SLAK v zariadení nariadiť, aby sa okrem opatrení nariadených pri podozrení výskytu choroby, pod dozorom úradných veterinárnych lekárov ihneď nariadilo čo najskoršie usmrtenie všetkých vnímavých zvierat držaných v postihnutých zariadeniach spôsobom, zabraňujúcim akémukoľvek riziku šírenia vírusu slintačky a krívačky. Podľa článku 12 ods. 4 písm. b) vyššie uvedeného delegovaného nariadenia Komisie, je však možné odložiť usmrtenie držaných zvierat druhov zo zoznamu, ak sa na uvedené zvieratá vzťahuje núdzová vakcinácia.

Napriek povoleniu núdzovej vakcinácie, zvieratá nemôžu byť uvádzané na trh, nakoľko núdzová vakcinácia slúži len na oddialenie času usmrcovania zvierat v ohnisku slintačky a krívačky, aby sa zmiernili alebo potlačili klinické príznaky SLAK a aby sa znížilo množstvo vylučovaného vírusu na minimum.

Aktuálne na núdzovú vakcináciu vnímavých zvierat v ohniskách SLAK používame inaktivovanú purifikovanú vakcínu proti slintačke a krívačke AFTOPOR. Prvých 10.000 vakcinačných dávok priviezol armádny špeciál Ministerstva obrany SR zo Spolkovej republiky Nemecko. V prípade potreby, dúfame, že na to nepríde, sme pripravení použiť ďalších 10.000 dávok z Holandska.

Približne 4.000 vakcinovaných zvierat z piatich aktuálnych ohnísk umožnilo bezpečnú likvidáciu tiel usmrtených zvierat legálnym spôsobom, spracovaním v kafilérii alebo zahrabaním tak, aby prevoz, manipulácia s týmito telami a miesto uloženie tiel v zemi, nepredstavovalo väčšie ako zanedbateľné riziko.

Likvidácia

Bezpečná likvidácia núdzovo vakcinovaných zvierat pomôže po likvidácii posledného ohniska a krátkej pozorovacej dobe, najmenej 21 dní od záverečnej dezinfekcie posledného ohniska, začať s obnovou chovov.

Po posúdení bezpečnej likvidácie slintačky a krívačky budeme opäť môcť požiadať Svetovú organizáciu pre zdravie zvierat (WOAH), ktorá priznáva zdravotné štatúty krajín, o priznanie štatútu krajiny bez výskytu SLAK bez vakcinácie, čo umožní uvádzať zvieratá a živočíšne produkty z celej SR na svetové trhy.

Množstvo chovateľov v SR, závislých od obchodovania so živými zvieratami na trhoch v členských štátoch EÚ alebo v krajinách mimo EÚ, netrpezlivo očakávajú bezpečnú likvidáciu slintačky a krívačky v SR a opätovné získanie zdravotného štatútu krajiny bez výskytu SLAK bez vakcinácie.